Zákon 25/2025 Z. z. je novela, ktorou slovenský parlament dodatočne upravil čerstvo prijatú rekodifikáciu stavebného práva a posunul aj termín, od ktorého sa má nový stavebný poriadok reálne uplatňovať v praxi. Stavebný zákon 25/2025 teda nie je úplne samostatný predpis „od nuly“, ale zásah do zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, ktorý mení pravidlá povoľovania stavieb, zloženie stavebných úradov aj postup pri konaniach začatých ešte podľa starého zákona. Všeobecný prehľad celej reformy patrí do samostatného prehľadu platných predpisov a vyhlášok – tu sa pozrieme konkrétne na to, čo prináša nový stavebný zákon 25/2025 a čo z neho vyplýva pre bežného stavebníka.
Aby bol kontext jasný: rekodifikáciu tvorí dvojica zákonov z roku 2022 – zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe – ktoré majú nahradiť pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. Novela 25/2025 na túto dvojicu nadväzuje a upravuje predovšetkým to, kedy a v akom poradí sa jej jednotlivé časti začnú používať. Pre stavebníka je preto dôležitejšie ako číslo predpisu to, aký režim sa uplatní na jeho konkrétny zámer v konkrétnom čase.
Čo presne mení nový stavebný zákon 25/2025
Novela reaguje na to, že pôvodná rekodifikácia narazila v praxi na organizačné a technické problémy – najmä na nedostatočnú pripravenosť nového úradu a informačného systému výstavby. Stavebný zákon 2025 preto nerobí revolúciu v obsahu pravidiel, ale upravuje harmonogram a niektoré praktické detaily fungovania systému.
- Posúva a rozdeľuje termíny, od ktorých sa jednotlivé časti pôvodných zákonov o územnom plánovaní a výstavbe reálne začínajú používať.
- Upravuje prechodné ustanovenia pre konania, ktoré boli začaté ešte podľa starého stavebného zákona z roku 1976.
- Dopĺňa a spresňuje výnimky pre drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, pri ktorých má postačovať jednoduchšie ohlásenie.
- Rieši technické a personálne zabezpečenie prechodu agendy na nový úrad, vrátane povinností doterajších obecných stavebných úradov.
Výsledkom je, že samotná filozofia reformy – zjednotenie povoľovania stavieb pod jeden úrad a väčší dôraz na digitalizáciu – zostáva zachovaná, len sa jej reálne zavedenie do praxe rozkladá na dlhšie a presnejšie definované obdobie. Kto si chce porovnať, čo sa v stavebnom zákone medziročne zmenilo, nájde tam prehľad jednotlivých posunov aj s ich dôsledkami pre konania.
Pri drobných stavbách a udržiavacích prácach platí zjednodušený režim, no netreba ho čítať ako voľnú ruku. Ohlásenie nikdy nepokrýva zásah do nosnej konštrukcie – vybúranie prekladu, nový otvor do nosnej steny, zmenu zaťaženia stropu, zosilnenie alebo úpravu krovu. Takéto práce si vyžadujú statický posudok a projekt od autorizovaného projektanta bez ohľadu na to, ktorá verzia predpisu je práve účinná, a rovnako platí, že zmena vonkajšieho vzhľadu, zásah do hydroizolácie spodnej stavby či prestavba komína sa v praxi posudzuje prísnejšie ako bežná výmena podlahy.
Podrobnejší rozpis toho, ktoré paragrafy sa dotkli čoho, ponúka samostatný rozbor zmien a novelizácií stavebného zákona 25/2025; pre praktické rozhodovanie na stavbe sú však podstatné najmä tri veci – kedy, kde a s akou dokumentáciou podávate žiadosť.
Kedy nadobúda účinnosť stavebný zákon 25/2025 a čo s rozbehnutými konaniami?
Jedna z najčastejších otázok znie, ktorý zákon sa má použiť, ak stavebník podal žiadosť ešte pred zmenou pravidiel. Novela na to odpovedá jasne: konania začaté podľa doterajšieho stavebného zákona sa dokončia podľa pravidiel, ktoré platili v čase ich začatia, teda podľa starého postupu na obecnom stavebnom úrade.
Účinnosť jednotlivých ustanovení nie je jednotná – niektoré časti (napríklad organizačné a prípravné kroky) platia skôr, iné, najmä tie, ktoré sa dotýkajú samotného priebehu povoľovacích konaní, sa spúšťajú postupne. Pre stavebníka to v praxi znamená jedno: pred podaním žiadosti je potrebné vždy overiť, ktorá verzia zákona sa na jeho konkrétny prípad k danému dátumu vzťahuje, ideálne priamo na príslušnom stavebnom úrade alebo u projektanta, ktorý dokumentáciu spracúva.
Rozhodovanie o tom, podľa akého režimu sa konanie povedie, má pritom jednoduchú logiku, ktorú znázorňuje nasledujúca schéma.
Tento postupný nábeh má zabrániť situácii, keď by sa rozbehnuté stavby ocitli „medzi dvomi zákonmi“ bez jasného postupu, čo bolo jedno z rizík, ktoré novela 25/2025 priamo riešila. Detailnejší výklad samotnej novely nájdete v rozbore zákona číslo 25/2025 a jeho dopadov.
Pri overovaní režimu si dajte pozor najmä na tieto body, pretože práve tu vznikajú v praxi nedorozumenia:
- Dátum podania a číslo konania – rozhoduje deň, kedy úrad žiadosť zaevidoval, nie deň, kedy ste zaplatili projektanta.
- Prerušené a znovu podané konanie – ak úrad konanie zastaví a vy podáte novú žiadosť, ide o nové konanie s novým režimom.
- Rozsiahla zmena projektu počas konania – výrazný zásah do dokumentácie môže úrad vyhodnotiť ako nové podanie, čo mení aj použité pravidlá.
- Platnosť už vydaného povolenia – povolenie má obmedzenú platnosť (v doterajšej praxi bežne dva roky, ak úrad neurčil dlhšiu lehotu); ak v nej stavbu nezačnete, celý proces sa opakuje už podľa nových pravidiel.
- Platnosť stanovísk – vyjadrenia správcov sietí a dotknutých orgánov majú vlastnú lehotu platnosti a po jej uplynutí ich treba obnoviť.
Nový systém stavebných úradov podľa zákona 25/2025
Základná zmena, ktorú novela nezrušila, je presun agendy povoľovania stavieb z obcí na samostatnú štátnu správu – špecializovaný úrad pre územné plánovanie a výstavbu s regionálnymi pracoviskami. Cieľom je odstrániť rozdielnu prax jednotlivých obecných úradov a zjednotiť výklad pravidiel na celom území Slovenska.
Zákon 25/2025 stavebný zákon zároveň potvrdzuje smer k elektronickému podávaniu žiadostí a k informačnému systému výstavby, cez ktorý by mala prebiehať komunikácia medzi stavebníkom, projektantom a úradom. V praxi to znamená, že papierová dokumentácia postupne ustupuje digitálnym podaniam, hoci prechodné obdobie počíta aj s možnosťou riešiť jednoduchšie prípady na doterajších pracoviskách, aby sa systém nezahltil hneď od prvého dňa.
Rozdiely medzi oboma režimami sa dajú zhrnúť do niekoľkých riadkov:
| Oblasť | Doterajší režim | Nový stavebný poriadok |
|---|---|---|
| Kto rozhoduje | obecný stavebný úrad (prenesený výkon) | štátny úrad s regionálnymi pracoviskami |
| Forma podania | prevažne papierová žiadosť na podateľni | elektronické podanie cez informačný systém výstavby |
| Triedenie stavieb | podľa veľkosti a druhu stavby | podľa zložitosti a rizika stavby |
| Rozhodnutie | územné rozhodnutie a stavebné povolenie | spojené konanie o rozhodnutí o stavebnom zámere |
| Ukončenie stavby | kolaudačné rozhodnutie | overenie a kolaudácia s digitálnou evidenciou |
Pre stavebníka je dôležité sledovať, ktoré pracovisko je pre jeho lokalitu a typ stavby aktuálne príslušné – táto informácia sa počas nábehu reformy môže meniť. Praktický úvod do fungovania nového systému aj s vysvetlením pojmov ponúkajú základné informácie o novom stavebnom poriadku, ktoré sa vyplatí prečítať skôr, než začnete zháňať prílohy.
Na elektronické podanie potrebujete občiansky preukaz s čipom a aktivovaným podpisovým certifikátom, prípadne splnomocnenie pre projektanta či inú poverenú osobu. Ak si túto časť nechávate na projektanta, dohodnite si to písomne ešte v zmluve o dielo – dodatočné riešenie splnomocnenia je najčastejší dôvod, prečo sa podanie zdrží o týždne.
Čo nový stavebný poriadok znamená pre stavebníkov v praxi
Nezávisle od presného termínu účinnosti sa oplatí pripraviť na niekoľko praktických zmien, ktoré nový stavebný zákon 2025 postupne prináša.
- Kategorizácia stavieb podľa rizika – rozsah požadovanej dokumentácie a typ konania (jednoduché ohlásenie, alebo plnohodnotné povolenie) sa odvíja od zložitosti a rizikovosti stavby, nie len od jej rozlohy.
- Väčší dôraz na projektovú dokumentáciu – oprávnení projektanti a autorizovaní architekti či inžinieri nesú vyššiu zodpovednosť za správnosť podkladov, čo môže znížiť počet doplňujúcich výziev z úradu.
- Digitálna komunikácia – stavebníci by sa mali pripraviť na podávanie žiadostí a prílohami v elektronickej podobe, prípadne cez poverenú osobu, ak sami nemajú potrebné technické zázemie.
- Overenie aktuálneho stavu legislatívy – kvôli postupnému nábehu reformy je rozumné konzultovať konkrétny zámer s projektantom alebo priamo s úradom ešte pred kúpou pozemku či objednaním projektu.
Poradie krokov zostáva v oboch režimoch v podstate rovnaké a jeho obídenie je najdrahšia chyba, akú môže stavebník urobiť.
Bežnou chybou je spoliehať sa na informácie z obdobia pred prijatím novely 25/2025 – harmonogram aj drobné pravidlá sa medzičasom zmenili, takže staršie príručky alebo diskusné fóra môžu byť už zavádzajúce. Rovnako riskantné je kúpiť pozemok bez územnoplánovacej informácie, prevziať projekt od osoby bez autorizácie alebo začať výkopy „nasucho“ ešte pred vydaním rozhodnutia.
Začatie prác bez platného povolenia je nepovolená stavba, nie formálna chyba. Úrad môže práce zastaviť, uložiť sankciu a v krajnom prípade nariadiť odstránenie už zrealizovanej konštrukcie – náklady na búranie základov alebo hrubej stavby nesie stavebník.
Ak počas výstavby potrebujete zmeniť dispozíciu, výšku hrebeňa, polohu objektu na pozemku alebo konštrukčný systém, riešte zmenu pred realizáciou, nie pri kolaudácii. Prehľad toho, čo musí stavebník o novom režime vedieť, pomáha odhadnúť, ktoré odchýlky ešte prejdú ako nepodstatné a ktoré si vyžadujú nové rozhodnutie.
Varovné signály, že príprava ide zlým smerom, sa dajú rozpoznať skoro: projektant nevie povedať, ktorý úrad je príslušný, dokumentácia neobsahuje statickú časť pri zásahu do nosnej konštrukcie, chýbajú vyjadrenia správcov sietí alebo vám niekto sľubuje „dodatočné vybavenie papierov“. Každý z týchto bodov je dôvod zastaviť sa a doplniť podklady, kým na stavbe nie je nakúpený materiál a dohodnutá partia.
Zhrnutie
Zákon 25/2025 je novelou, ktorá nemení základnú filozofiu novej rekodifikácie stavebného práva, ale upravuje jej časový nábeh, prechodné pravidlá a organizačné detaily fungovania nového stavebného úradu. Pre stavebníka je najdôležitejšie vedieť, podľa akej verzie zákona sa jeho konkrétne konanie posudzuje, a túto informáciu si overiť priamo pred podaním žiadosti. Kým sa systém úplne ustáli, najbezpečnejšou cestou zostáva úzka spolupráca s projektantom alebo stavebným úradom, ktorí majú aktuálny prehľad o tom, ktoré ustanovenia už platia a ktoré ešte čakajú na svoj termín.
Prakticky to znamená tri kroky: overiť režim a príslušné pracovisko, zabezpečiť úplnú dokumentáciu od autorizovanej osoby a až potom podať žiadosť a začať objednávať práce. Táto sekvencia platí v starom aj novom systéme – reforma mení, kto a ako rozhoduje, nie to, že bez platného rozhodnutia sa na stavbe nesmie kopať.