Nový stavebný zákon je zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktorý nahradil takmer päťdesiat rokov platný predpis z roku 1976 a od svojej účinnosti zásadne mení spôsob, akým sa na Slovensku povoľujú, umiestňujú a kolaudujú stavby. Pillar článok tohto webu vysvetľuje stavebný zákon ako celok, tu sa pozrieme konkrétne na to, čím je novy stavebný zákon označený, čo mení a čo z toho vyplýva pre bežného stavebníka.
Nový stavebný zákon číslo a jeho súvisiace predpisy
Označenie „nový stavebný zákon číslo 201/2022 Z. z.“ sa v praxi neuvádza samostatne – tento predpis totiž funguje v úzkej väzbe so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní. Kým zákon o výstavbe upravuje samotné povoľovanie a realizáciu stavieb, zákon o územnom plánovaní rieši predchádzajúce rozhodovanie o využití územia. Spolu nahrádzajú pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ktorý sa dovtedy uplatňoval prakticky bez zmeny koncepcie.
Presné a aktuálne znenie nový stavebný zákon znenie nájdete v Zbierke zákonov SR alebo na portáli Slov-lex, kde sú dostupné aj konsolidované verzie so zapracovanými novelami. Keďže predpis prešiel od svojho prijatia viacerými úpravami účinnosti a obsahu, je vždy vhodné overiť si aktuálne platnú verziu tesne pred podaním žiadosti alebo projektu, nie iba text z pôvodného vyhlásenia zákona.
Od kedy platí a čo prináša najnovší stavebný zákon oproti pôvodnému predpisu
Účinnosť nového predpisu bola niekoľkokrát odložená, definitívne nastúpila od 1. apríla 2024. Najnovší stavebný zákon tak nahradil predpis, ktorý vznikol v úplne inom spoločenskom a technickom kontexte a dlhodobo bol kritizovaný pre zdĺhavé a nejednotné povoľovacie konania na jednotlivých obecných úradoch.
Medzi hlavné zmeny, ktoré stavebný zákon nový prináša, patrí:
- digitalizácia konaní – zavedenie jednotného informačného systému výstavby, cez ktorý sa majú podávať žiadosti a sledovať priebeh konania elektronicky;
- zjednotenie konaní – snaha spojiť územné a stavebné konanie tam, kde to charakter stavby umožňuje, a skrátiť tak celkový čas povoľovania;
- zmena inštitucionálneho usporiadania – vznik centrálneho orgánu štátnej správy pre výstavbu, ktorý postupne preberá agendu od doterajších obecných stavebných úradov.
Ako sa menia kategórie stavieb a povoľovacie režimy
Nový stavebný zákon zachováva myšlienku odstupňovaného režimu podľa významu a rizikovosti stavby, no spresňuje jej hranice. Rozlišuje najmä drobné stavby, jednoduché stavby a ostatné stavby, pričom pre každú kategóriu platí iný rozsah povinností voči úradu.
- Pri drobných stavbách (napríklad menšie doplnkové objekty na pozemku) často postačuje ohlásenie, bez potreby plnohodnotného konania.
- Jednoduché stavby, medzi ktoré patrí typicky aj rodinný dom spĺňajúci stanovené parametre, prechádzajú zjednodušeným, no stále formálnym konaním.
- Rozsiahlejšie alebo technicky náročnejšie stavby podliehajú štandardnému, podrobnejšiemu povoľovaciemu procesu vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov.
Zámerom tohto členenia je, aby administratívna záťaž zodpovedala reálnej miere rizika stavby, nie iba jej formálnemu zaradeniu podľa starých kritérií. Pre stavebníka to v praxi znamená, že pred podaním žiadosti je potrebné si overiť, do ktorej kategórie jeho zámer podľa nového znenia spadá, pretože sa to môže líšiť od zaradenia podľa pôvodného zákona.
Prechodné obdobie: čo platí pre rozostavané a začaté konania
Zmena zákona sa netýka len budúcich stavieb, ale aj tých, ktoré boli rozbehnuté ešte podľa starého predpisu. Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nového stavebného zákona sa spravidla dokončia podľa pôvodných pravidiel, aby sa predišlo právnej neistote účastníkov, ktorí už investovali čas a prostriedky do prípravy dokumentácie.
Súbežne s tým prebieha aj postupný presun kompetencií z obecných stavebných úradov na nový centrálny orgán, čo počas prechodného obdobia znamená, že niektoré agendy môžu byť dočasne vybavované rôznymi úradmi podľa toho, kedy bolo konanie začaté. Pre stavebníka je preto praktické:
- zistiť, ktorý úrad je v danej chvíli vecne príslušný pre jeho konkrétnu žiadosť;
- overiť si, či sa na jeho zámer vzťahuje starý alebo nový režim povoľovania;
- sledovať vyhlásené novely, keďže rozsah a termíny prechodu kompetencií sa v priebehu zavádzania zákona menili.
Konzultácia s projektantom alebo priamo s príslušným stavebným úradom pred podaním žiadosti tak ušetrí čas, ktorý by inak padol na opravu podania podľa nesprávneho režimu.
Zhrnutie
Nový stavebný zákon č. 201/2022 Z. z. spolu so zákonom o územnom plánovaní nahradil takmer polstoročný predpis a od roku 2024 mení jednotlivé kroky povoľovania, kategorizáciu stavieb aj inštitúcie, ktoré o nich rozhodujú. Kým sa systém digitalizácie a prechod kompetencií plne ustália, oplatí sa pred každým zámerom overiť aktuálne platné znenie zákona a konkrétnu príslušnosť úradu, aby stavebné povolenie prebehlo bez zbytočných prieťahov.
