Stavebný zákon

Bleskozvod podľa stavebného zákona

Stavebný zákon bleskozvod vyžaduje len pri vybraných typoch stavieb – vysvetľujeme, kedy je povinný, čo hovorí vyhláška a kto zodpovedá za jeho montáž.

AutorLucia Baranová Publikované Čas čítania 4 min

Bleskozvod podľa stavebného zákona

Stavebný zákon bleskozvod priamo nevymenúva ako povinnú súčasť každej stavby, ale zaraďuje ochranu pred bleskom medzi technické požiadavky, ktoré musí projektová dokumentácia riešiť vždy, keď to charakter, výška alebo umiestnenie budovy vyžadujú. Konkrétne podmienky, kedy je bleskozvod povinný a ako má byť navrhnutý, upravujú vykonávacie predpisy a technické normy, na ktoré sa zákon odvoláva.

Kedy zákon vyžaduje bleskozvod na stavbe

Povinnosť zriadiť bleskozvod sa neposudzuje podľa ľubovôle projektanta, ale podľa rizika, že budovu blesk zasiahne a spôsobí škodu na majetku, prevádzke alebo zdraví ľudí. Medzi objekty, kde sa ochrana pred bleskom takmer vždy vyžaduje, patria:

  • budovy s výškou presahujúcou okolitú zástavbu alebo terén,
  • stavby s veľkou plochou strechy, priemyselné haly a sklady,
  • objekty so zvýšeným rizikom požiaru alebo výbuchu (kotelne, plynové zariadenia),
  • stavby, kde by výpadok alebo poškodenie ohrozilo veľký počet osôb (školy, zdravotnícke zariadenia, bytové domy),
  • historické alebo osamotene stojace budovy vystavené vplyvom počasia.

Pri rodinných domoch v hustej zástavbe sa nutnosť bleskozvodu posudzuje individuálne – rozhoduje výška, tvar strechy, materiál konštrukcie a poloha voči okolitým vyšším objektom, ktoré môžu prevziať úlohu bleskozvodu za dom.

Ktorá vyhláška a norma rieši technické parametre

Stavebný zákon vyhláška, ktorá ho vykonáva, stanovuje všeobecné technické požiadavky na výstavbu, medzi ktoré patrí aj ochrana budov pred účinkami atmosférickej elektriny. Táto vyhláška sa neodvoláva na konkrétne rozmery zvodov, ale ukladá povinnosť riešiť ochranu pred bleskom v projekte tam, kde si to charakter stavby vyžaduje, a odkazuje na platné technické normy.

Samotný technický výpočet a návrh sústavy dnes vychádza z normy STN EN 62305, ktorá nahradila staršiu normu STN 34 1390. Táto norma definuje:

  • triedu ochrany podľa rizikovej analýzy budovy,
  • rozmiestnenie a priemer zachytávacej sústavy na streche,
  • počet a trasovanie zvodov po fasáde,
  • uzemnenie a jeho maximálny odpor,
  • vnútornú ochranu proti prepätiu na elektrických rozvodoch.

Projektant musí v dokumentácii preukázať, že navrhnutá sústava zodpovedá vypočítanej triede ochrany, nie len že bleskozvod na streche fyzicky existuje.

Kto zodpovedá za montáž počas výstavby

Za to, že sa bleskozvod zriadi presne podľa schválenej dokumentácie, zodpovedá stavbyvedúci. Stavebný zákon stavbyvedúceho zaväzuje kontrolovať súlad realizovaných prác s projektom a technickými normami, a to platí aj pre uzemňovaciu sústavu, ktorá sa zvyčajne ukladá skôr, než sa zásyp základov zakryje.

Bežné chyby, ktoré stavbyvedúci musí odhaliť ešte pred zakrytím prác, sú:

  • nedostatočná hĺbka alebo dĺžka uzemňovacieho pásu,
  • chybné spojenie zvodov s uzemnením (koróziou náchylné spoje),
  • vynechanie prepojenia bleskozvodu s ostatnými kovovými konštrukciami budovy,
  • použitie materiálu, ktorý nezodpovedá projektovanému prierezu.

Ak sa práce vykonávajú v obytnej zóne, treba tiež rešpektovať limity, ktoré na stavebné činnosti ukladá stavebný zákon hluk a súvisiace predpisy o ochrane verejného zdravia – najmä pri vrtných a montážnych prácach na fasáde v skorých ranných alebo večerných hodinách. Samotná montáž bleskozvodu patrí medzi práce, ktoré môže vykonávať aj kvalifikovaný elektrikár so skúškou odbornej spôsobilosti, revíziu však musí vykonať revízny technik.

Kontrola, revízia a doklady pri kolaudácii

Bez platnej revíznej správy o bleskozvode sa stavba spravidla nedostane do užívania. Revízia sa vykonáva pred prvým uvedením do prevádzky a následne v pravidelných intervaloch, ktoré sa odvíjajú od typu objektu a jeho rizikovej triedy – u bežných budov ide obvykle o cyklus niekoľkých rokov, u objektov so zvýšeným rizikom častejšie.

Dokumentácia, ktorú stavebník musí uchovávať a v prípade kontroly predložiť, zahŕňa:

  1. projektovú časť s výpočtom triedy ochrany,
  2. protokol o meraní zemného odporu uzemnenia,
  3. východiskovú revíznu správu,
  4. záznamy o všetkých následných periodických revíziách.

Pri rekonštrukcii strechy alebo fasády je potrebné bleskozvod dočasne odpojiť a po dokončení prác opäť skontrolovať – zanedbanie tohto kroku je jedna z najčastejších príčin, prečo staršie budovy prichádzajú o funkčnú ochranu bez toho, aby si to majiteľ všimol.

Kde nájsť presné znenie predpisov

Presné znenie aktuálneho zákona o výstavbe aj vykonávacej vyhlášky je verejne dostupné v elektronickej zbierke zákonov, kde si stavebník alebo projektant môže stiahnuť stavebný zákon pdf vrátane všetkých príloh a neskorších noviel. Pri overovaní si vždy skontrolujte, či ide o aktuálne platné znenie, pretože technické prílohy sa v priebehu rokov menia a odkazujú na aktualizované normy.

Ak si nie ste istí, ktorá verzia zákona a vyhlášky sa vzťahuje na váš konkrétny prípad, je najrýchlejšie a najspoľahlivejšie overiť to priamo na stavebnom úrade alebo u projektanta, ktorý dokumentáciu spracúva – ušetríte si tak prípadné opravy po kolaudácii.

Zhrnutie

Bleskozvod nie je samostatnou povinnosťou vyplývajúcou len z jedného paragrafu, ale výsledkom kombinácie zákona, vykonávacej vyhlášky a technickej normy, ktoré spoločne určujú, kedy je nutný a ako presne má byť navrhnutý. Rozhodujúce je posúdenie rizika konkrétnej stavby, kvalitná realizácia pod dohľadom stavbyvedúceho a pravidelná revízia, bez ktorej ochrana pred bleskom v praxi stráca zmysel.

Späť na Stavebný zákon